Zvýšená telesná teplota a zápal
Normálna telesná teplota meraná v axile (pod pazuchou) je 37 °C, pri meraní v rekte je 37,5 °C. Nad tieto hodnoty je zvýšená telesná teplota. Ak presiahne 38 °C v axile alebo 38,5 °C v rekte, ide o horúčku.
Ľudia, ktorí majú strach, začínajú podávať paralen, nurofen a iné osvedčené lieky. Pri veľkom strachu idú okamžite na pohotovosť s požiadavkou predpisu antibiotík.
Druhá skupina siahne po čajoch a osvedčených receptoch starých rodičov.
Malá časť použije tiež osvedčené lieky ako oscillococcinum, homeovox, aconit, a podobne.
Horúčka
Horúčka predstavuje fyziologickú reakciu organizmu zvyčajne na prítomnosť infekčného vyvolávateľa, ale existujú aj neinfekčné príčiny horúčky (napr. nádory).
Na druhej strane však môžu nastať prípady, kedy aj závažné infekcie prebiehajú bez horúčky (napr. u novorodencov, starých ľudí a pod.).
Prvá skupina už nutne potrebuje antibiotiká. V prípade, že nedosiahne svoj cieľ, začne sa agresívne správať voči lekárovi.
Druhá skupina už neváha s podaním nurofenu, paralenu. Aj napriek skutočnosti, že vie o funkcii horúčky. Strach zvíťazí nad poznaním. /Iné je to v prípade závažných pridružených ochorení. V tomto prípade je to na mieste./
Tretia skupina je pokojná, použije paragrip, belladonu, gelsemium a dostatok tekutín. V prípade nutnosti zábaly a až v nevyhnutných prípadoch podá lieky na zníženie horúčky.
Sprievodné účinky horúčky
K sprievodným negatívnym účinkom horúčky patria tachykardia, tachypnoe, zvýšený metabolizmus a spotreba kyslíka, zmätenosť až delírium, prípadne febrilné kŕče pri vysokej horúčke pozorované najmä u malých detí.
K pozitívnym účinkom horúčky patrí mobilizácia imunitnej odpovede, rýchlejšie reagovanie imunitných buniek, zosilnenie fagocytózy a intracelulárneho ničenia patogénov. Najmä u vírusov je vplyv horúčky významný, pretože sa horšie množia a ľahšie inaktivujú pri zvýšenej telesnej teplote.
Od pravej horúčky je treba odlíšiť hypertermiu, ktorá vzniká pri fyzikálnom prehriatí organizmu (prehriatie, úpal) a ovplyvňuje sa len fyzikálnymi spôsobmi.
Zápal
Zápal je reakcia organizmu na poškodenie chemické, mechanické alebo infekčné, na ktorom sa zúčastňujú vrodené aj získané imunitné mechanizmy. Zápalová odpoveď môže byť lokálna alebo celková; akútna alebo chronická.
Je prirodzené, že na chemický, mechanický ani vírusový /aj keď ide o infekčný zápal/ predpis antibiotík nepomôže. Preventívny predpis znamená krátkodobý výpadok pamäte, alebo prenesený strach zo strany pacienta a aj lekára. Užívanie antibiotík má za následok výrazné oslabenie imunity a následne pri opakovanom postupe zväčšené „ mandle“, opuch lymfatických uzlín a urýchli prechod do chronického ochorenia. S odstupom rokov sa to odzrkadlí na celkovej chorobnosti. Tie súvislosti si pacient a často ani lekár neuvedomujú. Oni chcú len rýchle „uzdravenie“.
Základnými prejavmi akútneho zápalu sú bolesť (dolor), teplo (calor), začervenanie (rubor), opuch (tumor) a poškodenie funkcie (functio laesa). Hlavným cieľom zápalovej odpovede je pritiahnuť do miesta zápalu bunky a rozpustné molekuly, ktoré by pomohli v obrane proti patogénom a škodlivinám.
Ak organizmus nedokáže akútnym zápalom zlikvidovať škodlivinu, zápal prechádza do chronického. Akútny zápal zvyčajne odznie bez následkov a postihnuté tkanivo sa úplne zhojí.
V prípade chronického zápalu dochádza k vzniku následkov v zmysle určitého stupňa deštrukcie postihnutého tkaniva, nezriedka vedie k zjazvovateniu a trvalému poškodeniu.
Trvalé poškodenie znamená v praxi nevyliečiteľne chorý pacient. Liečbou sa dá chorobný stav zastaviť, zlepšiť, ale nie vyliečiť.
Homeopatický prístup a myslenie však umožňuje často aj zdanlivo nevyliečiteľné prípady vyliečiť. Vyžaduje si to však iný prístup, iné liečebné postupy a hlavne dôveru a trpezlivosť. Ideálna ja súhra medzi lekárom, homeopatom, pacientom a jeho rodinou. Súhra, nie protiklad a spolupráca. Bez ochoty niečo urobiť pre svoje zdravie zo strany pacienta, veľa toho nepomôžeme. A priznám sa, že ja takéhoto pacienta nezaradím k svojim pacientom.
Na začiatku konzultácie sa informujem o jeho zdravotnom stave a jeho postojoch k svojmu zdraviu. Potom ho oboznámim so svojím názorom a možnosťami liečby. Následne pacient konkretizuje požiadavky, čo vlastne požaduje z mojej strany. Často znie odpoveď: „Ja nechcem nič, len chcem byť zdravý!“ Je to jasná odpoveď, ale to viem na začiatku aj bez odpovede. Je nutné konkrétne špecifikovať svoje požiadavky. Hlavne, čo chce pre svoje zdravie urobiť pacient. Stáva sa, že počujem aj odpoveď: Ja viem, čo by som mal robiť, ale mne sa to nechce a nebudem to robiť! Dajte mi len nejaké vaše kvapky a hotovo“. Moju odpoveď nemusím konkretizovať.
Požiadanie o kvapky na jednotlivé ochorenia napr. osteoporózu, výrastky na päte, akútne ochorenia a podobne, tu viem vyhovieť, často aj bez osobnej návštevy.
Ide o opakujúce sa infekcie a preto sú požiadavky liekov na povzbudenie imunity, zlepšeniu metabolizmu a napríklad na zmenšeniu opuchu na lymfatickom tkanive. Odpoveď je kladná.
V prípade zložitosti ochorenia je nutné pristúpiť ku celkovej liečbe. Používanie „zázračných“ kvapiek by sa minulo účinku a žiaľ takto nedokážem pomôcť.
Sú však aj prípady, kde homeopatická liečba dokáže len veľmi málo pomôcť, alebo nedokáže. V danom prípade, prichádza do úvahy pomoc služobníka -liečiteľa. Potrebujem súhlas pacienta. Neznamená to však, že musí byť „veriaci.“ Veriaci sme vlastne všetci. Aj neveriaci prichádza s nádejou. Ja tiež verím, že bol poslaný. Viem však, že má milosť a ten, kto mu ju udelil, ma poveril, aby som nesúdil, ale konal. Ja robím len to, čo počujem, a čo poznám. Sláva a moc patrí tomu, kto ho poslal.