Pracoval ste ako lekár, neskoršie aj ako lekár homeopat a posledné roky aj ako liečiteľ. Ako ste dokázal takto pracovať, necítil ste v tom rozpor?
Áno, do 1. 4 .2015 som pracoval ako neštátny lekár pre dospelých, teda až do odchodu na dôchodok. Pri svojej práci som videl skôr výhody pri týchto vedomostiach. Ale priznávam, že veľa krát som prišiel do konfliktu pre odlišný názor. Ale uvedomoval som si, že si pacient nemôže vymeniť pozíciu a ja nesiem zodpovednosť za jeho zdravie. Na ambulancii som vždy vystupoval v pozícii lekára. Ak chcel homeopatickú radu , alebo liečbu, musel ma o to sám požiadať. Túto možnosť v mojom obvode využívalo len asi 2% pacientov. A o poznatky liečiteľa sa zaujímalo do roka len do päť pacientov. Tu teda nebol žiaden problém. Musel som rešpektovať, že oni uprednostňujú klasickú liečbu. Veď doma nie je nikto prorokom. Na konzultácie prichádzajú ľudia s celého Slovenska a už aj so zahraničia.
Aký je Váš názor na homeopatiu?
Pri prvej homeopatickej prednáške som bol unesený jej obsahom a zrozumiteľnosťou. Od začiatku mi bola srdcu blízka. Ako lekár s mnohoročnou praxou som však o niečom pochyboval, niečomu som neveril a niečomu som absolútne neveril. Po rokoch praxe som skonštatoval, že čomu som absolútne neveril v tom dosahujem teraz tie najlepšie a najpozoruhodnejšie výsledky. Začiatky však boli veľmi ťažké a zložité. Prednášali nám špičkový kolegovia s rôznych krajín . Teraz viem, že liečiť sa dá každá choroba, nie však každý pacient. Veď nakoniec homeopat nelieči diagnózu, ale pacienta s danými chorobami.
Môj prvý učiteľ ma učil: „zapamätajte si, homeopatia má jediné obmedzenie, tvoje vedomosti“. A ja ako začínajúci homeopat som začal liečiť pacientov, u ktorých klasická medicína zlyhala.
Akú formu liečby uprednostňujete?
Každý sa musí sám rozhodnúť, aký postup si zvolí. Ak nechce nič, len byť zdravý, no nevie sa rozhodnúť, ktorou cestou sa vybrať, tak mu neviem pomôcť. Často svojim pacientom dávam príklad: „ povedz koňovi čihy a curuk.“ Ani on nevie čo má teda robiť a možno, že len stojí. Niekto sa prikloní aj k tejto možnosti. Všetko nechá na samotný organizmus a nerobí nič. Všetko odmieta. Áno, môže sa vyliečiť , ale nie je to podľa mňa správny postoj, keďže máme lekárov a alternatívnu liečbu. V tých najťažších prípadoch napr. pri onkologickom pacientovi tak postupujem aj ja, že berie aj chemoterapiu event aj rádioterapiu. Ja mu však súčastne ponúknem možnosť podporiť úspech klasickej liečby homeopatickým prístupom. A ak sa pacient vylieči, pokračujeme v homeopatickej liečbe. No sú aj prípady, že lekár odmietne pacienta onkologicky liečiť, lebo jeho zdravotný stav to už nedovoľuje. A tu má homeopat možnosti, o ktorej sa iným ani nesníva.
Čo vás priviedlo k homeopatii?
Náhoda a zvedavosť. Veď náš riaditeľ v tom čase nedal nikomu informáciu , že je tu takáto možnosť. Jednoducho to zatajil. A tak až manželka sa dozvedela v Rožňave, že tu je taká možnosť. Pri príchode domom sa ma opýtala, či nechcem študovať homeopatiu ? Prvá otázka bola, čo to je ? A druhá ,či ma tam budú aj skúšať ! Po odpovediach som to odmietol. Nakoniec som sa rozhodol pre štúdium. Mal som už dlhoročnú prax v klasickej medicíne, ale napriek tomu mi od začiatku prednášky boli srdcu veľmi blízke. Ako klasický lekár som veľa veciam veril, ale o mnohých som pochyboval a niečomu som neveril vôbec. Prax však ukazuje, že čomu som neveril s tým mám teraz tie najlepšie výsledky. Moji učitelia nám vštepovali do pamäti, aby sme nikdy nezabúdali na to, že sme v pravom rade lekár. Homeopatia je niečo navyše , ktorá rozširuje naše vedomosti a liečebné postupy. Upozornili nás aj na to, že kolegovia sa nám často budú ohovárať , ale nemáme sa dať odradiť výsmechom, ale ani čiastočnými neúspechmi. Nenapadlo ma však, že zažijeme až také veľké osočovanie , kriminalizovanie a označenie názvom podvodník / lebo je to placebo efekt / a na druhej strane travič / lebo používame aj lieky ako arzén , fosfor, hadie jedy a podobne /. Uvedomil som si, že na konzultácie chodili ľudia u ktorých klasická medicína jednoducho nepomohla, či už pre chybu kolegu lekára, alebo preto, že tam jednoducho nemal šancu pri jeho poznaní. Žiadne hádky tu však nepomôžu, ale najlepší argument sú výsledky našej práce a spokojnosť pacientov.
Ako ste sa dostal k liečiteľstvu?
Najskôr to bola prirodzená zvedavosť a neskoršie nutnosť. Manželka ako 40 ročná ochorela na onkologické ochorenie a onkologička mi hneď povedala, že máme smolu, lebo nádej pri danom type nádoru je nulová. Za tú informáciu som jej bol vďačný, lebo som vedel na čo sme. Ale aj homeopatia nebola na tom o nič lepšie. Pochopil som , že najhoršie na tom bola tá bezradnosť a toto obdobie som nazval obdobím štvanca. A tak som začal navštevovať rôzne kurzy , ktoré v tom čase boli hitom možnosti boli priam neobmedzené. Silvova metóda pozitívneho myslenia, Rejky až do stupňa „majstra“ , Filipínska liečba pravý a druhý stupeň a iné nemenované kurzy o ktorých vie málokto.
Až nastal veľký obrať, keď som počul vnútorný hlas v aute : čo beháš ty hlupák, veď čo hľadáš to musíš nájsť doma a to je milosť odo Mňa.“ Hneď nato som zanechal všetky tieto metódy a začal som poznávať svojho Pána a stával som sa jeho nástrojom. Po rokoch jeho sluhom a teraz viem kde je moje miesto. Viem povedať , tu môžem pomôcť ako lekár, tu ako lekár homeopat, ale tu ti vie pomôcť len Trojjediný Boh.
Skúste uviesť nejaké výstižné motto, ktorého sa držíte.
Treba si uvedomiť slová Ježiša Krista: „Tak ako si žil, si ochorel, pouč sa a zmeň sa, aby sa ti niečo horšie nestalo.“ My ľudia sa však často odmietame zmeniť aj keď sme chorí a teda už vôbec nie v čase zdravia.